Maroko 2. časť - Marakéš, Sahara, Fés

Ahojte! Od prvého článku z našej cesty po Maroku už prešla celkom dlhá doba, ale som rada, že ste sa medzitým na tipy ohľadom Maroka stále pýtali a tak ma to nakoplo spísať aj túto druhú časť, kde vám o jednotlivých miestach a trase našej cesty poviem podrobnejšie. Ak ste stále nečítali prvý  marocký článok, tak to môžete napraviť TU. 

Marakeš

To, čo z Maroka uvidíte a aj aký konečný dojem si odnesiete, závisí veľmi na tom, aký dlhý čas tam strávite. My sme sa rozhodli pre 7 dní a naplánovali sme si počas nich veľmi bohatý a náročný program, až sme mali trochu obavy, ako to všetko stihneme. Do Marakéšu sme prileteli v sobotu poobede a strávili sme v ňom dve noci. Prvý večer sme sa prešli cez trhy na hlavné námestie Jama El Fna a k mešite. Na druhý deň sme doobeda navštívili záhrady Le Jardin Majorelle (sú mimo centra, takže sme išli taxíkom). Do záhrad sa platí vstup a stretnete tam hlavne turistov. Prechádzka aj s fotením zaberie asi hodinu a pol až dve, ale odporúčame prísť čo najskôr, ideálne už na otvorenie, lebo počas obeda už boli naozaj preplnené. Vedľa záhrad sa nachádza aj múzeum YSL, ktoré sme síce nenavštívli, ale počula som naňho od známych dobré ohlasy. Poobedie sme strávili pri bazéne v riáde a aj keď na kúpanie bola zima, tak sme si tam aspoň oddýchli. Večer sme opäť navštívili trhy, ale tentokrát sme sa vydali menšími uličkami, ktoré sa nám páčili omnoho viac, ako hlavné tržište. Nájdete tam typické stánky s keramikou, koženými výrobkami, koreninami, lampami.. Ak sa rozhodnete niečo si kúpiť, nebojte sa zjednávať, základná cena býva celkom nadhodená.

Sahara

Keďže sme sa rozhodli náš pobyt v Maroku využiť na maximum, naplánovali sme si výlet na Saharu, ktorý sme si vopred rezervovali cez internet. Možnosti výletov na Saharu sú rôzne, my sme si zvolili trasu Marakeš - Sahara - Fés, kde náš výlet končil a kde sme mali už vopred zajednané ubytovanie. Výlet bol naplánovaný na tri dni/dve noci a v cene 290 € (cez inernet sa platila záloha cca 90 € a zvyšok sa doplácal v hotovosti na mieste) bola zahrnutá doprava, dve noci v ubytovaní, ktoré vyberali organizátori výletu, dvakrát večera a raňajky a výlet na západ a východ slnka na ťavách na Sahare. Počas výletu sa konali menšie zastávky, niektoré len na pár minút na zaujímavých výhľadoch a niektoré dlhšie, napríklad v ženskej manufaktúre na výrobu arganového oleja alebo v dedinke Ain ben Haddou, v ktorej sme si pozreli, ako žijú berberi (pôvodní obyvatelia Maroka). Okrem toho sa tu natáčali aj Hry o tróny alebo Gladiátor, takže vám bude scenéria tohto miesta možno povedomá.

Veľmi zaujímavou zastávkou bola návšteva údolia Todra Valley, v ktorom žijú obyvatelia úplne samostatne, vypestované plodiny nevyvážajú, ale vzájomne si ich zamieňajú a tak si vypomáhajú. Okrem toho tu ženy vyrábajú aj koberce, na ktoré sme taktiež pri šálke mätového čaju nahliadli.

Prvú noc sme strávili práve v blízkosti údolia Todra Valley a postupne sme sa presúvali smerom k Sahare zasahujúcej do marockej oblasti. Na miesto sme dorazili pred 17-tou hodinou večer a zložili sme si veci v ubytovaní na kraji púšte, ktoré sedelo s názvom ubytovania, ktoré bolo uvedené pri kúpe zájazdu na internete. Vedeli sme, že máme spať v stanoch, ktoré tam tiež boli, takže všetko nám pripadalo v poriadku. Bolo nám povedané, že si máme zobrať so sebou vodu a teplejšie oblečenie a že o chvíľu vyrazíme na ťavách do púšte, odkiaľ si pozrieme západ slnka.

A tu nastáva zlomový bod, kde sa naše predstavy a realita začali značne odlišovať. My sme si totiž celú dobu mysleli, že do tohto stanovišťa, kde sme si nechali všetky naše kufre, tašky atď. sa po západe slnka vrátime, strávime tam noc a ráno sa opäť na ťavách vyberieme pozrieť východ slnka, naraňajkujeme sa a budeme cestovať ďalej do Fésu. Keď sme však išli na ťavách už hodinu a pól a stále sme sa nezastavovali, začali sme si hovoriť, že už by sme sa naozaj na ten západ mohli pozrieť a otočiť sa naspäť do ubytovania, keďže ako zachádzalo slnko, tak začínala byť aj celkom zima. Keď sme konečne z tiav zosadli, tak sme sa nachádzali pri stanovišti s niekoľkými stanmi, kde sme si mohli nechať ruksaky, kým sme vyšli na dunu a konečne si pozreli západ slnka, ktorý sme stihli len tak tak. A keď sme sa vrátili naspäť k týmto stanom, tak nás prvýkrát napadlo, či náhodou nie je v pláne, že prespíme tu.

To sa nám o pár minút potvrdilo, keď sa nám jeden z maročanov ponúkol, že nám ukáže náš stan. Vtedy mi teda nebolo všetko jedno, keďže všetky veci, ktoré som mala prichystané na prežitie noci v tejto púštnej oblasti som mala v ubytovaní na kraji púšte, nemala som pri sebe dokonca ani doklady (to je samozrejme moja chyba a mala som si ich so sebou pre istotu zobrať), žiadne hygienické potreby, len jednu fľašu s vodou.. Oblečené som mala to, v čom som celý deň cestovala, čo boli normálne nohavice, košeľa, mikina a kožená bunda. Takže pripravená na noc v mraze som naozaj nebola. Naše "ubytovanie" v stanoch tvorili cez konštrukciu prehodené ťavie koberce, v strede boli dva matrace a na nich asi 5 ťavích prikrývok, ktoré ako ťavy aj smrdeli :D Keď sme sa ale zmierili s touto situáciou, tak nás čakala naozaj výborná spoločná večera, ktorú doteraz neviem ako v tých podmienkach pripravili. Keďže na tomto mieste boli rôzne skupinky ľudí, nie len tí, s ktorými sme cestovali my, tak sme sa pri večeri porozprávali aj s maročanmi žijúcimi v Marakéši, ktorí prišli len na výlet alebo s dievčatami z južnej Kórei. Potom nasledovali typické berberské tance a piesne pri ohni a kto chcel, pobral sa spať. Na naše prekvapenie sa človek pod tými piatimi kobercovými prikrývkami celkom zohrial, ale o to horšie bolo vstávanie o 6:30, do mrazu a úplnej tmy. O 7 sme už vyrážali na ťavách a keď si odmyslím tie zmrznuté nohy a ruky, tak tá cesta pod hviezdami a postupné rozvidnievanie sa malo svoje čaro. S východom slnka sme už prichádzali k ubytovaniu, ktoré sme včera s ťavami opúšťali a čakali nás tam okrem našich batožín aj výborné raňajky, ktoré boli po tej ceste naozaj zaslúžené. Potom sme sa už stretli s naším vodičom a pokračovali smer Fés.

Čo z toho vyplýva? Buďte pripravení na to, že noc strávite naozaj na púšti, takže to, čo si so sebou na ťavy (ak si zvolíte túto variantu) zoberiete, by malo obsahovať hlavne veľa teplého oblečenia a vodu, keďže tú ubytovanie na púšti ponúkať nemusí. Aj napriek nášmu zážitku výlet na Saharu určite odporúčam! My naňho určite len tak nezabudneme :)

Fés

Náš výlet sme zakončili v severnejšom meste Fés, ktoré je jedným zo štyroch kráľovských miest Maroka (Marakéš, Fés, Méknes a Rabat). Po ubytovaní sme sa išli navečerať do podniku Cafe Clock, ktorý som spomínala v minulom článku. Na druhý deň sme si pôvodne chceli požičať auto a navštíviť dedinku Chefchaouen, ale keďže v nej hlásili dážď a pomerne chladno, zostali sme radšej vo Fése a nakoniec sme sa zhodli, že sme urobili dobre. Fés je podľa nás lepším miestom na nakupovanie na trhoch, keďže miestni sú menej otravní a aj centrum sa nám zdalo menej preplnené. Okrem trhov sme navštívili aj garbiarne, teda miesto, kde sa spracovávajú surové kože. Tie vo Fése sú najstaršie v celom Maroku a tým istým spôsobom sa tu pracuje už celé storočia. Ak by ste ich chceli vidieť zblízka, tak máte možnosť z terasy niektorých z butikov, ktoré ich obklopujú. Najlepší výhľad sľubuje obchod s číslom 10, ktorý sme navštívili aj my. Pri vstupe vám dajú čerstvú mätu, aby ste si ju mohli priložiť k nosu, pretože v okolí garbiarní je veľmi silný zápach. Pre mňa osobne bol horší, než som čakala a ani samotná mäta mi príliš nepomohla, ale na druhej strane tam boli aj turisti, ktorí v pohode fungovali bez nej. Takže uvidíte sami, ako to zapôsobí na vás. Návštevu ale určite odporúčam, je to zaujímavý pohľad. Na konci tejto "návštevy" na terase sa očakáva, že pracovníkovi v danom obchode zaplatíte pár drobných za to, že ste si garbiarne z jeho terasy prišli len odfotiť.

Aby sme videli z mesta čo najviac, tak sme sa rozhodli prejsť ešte ku kráľovskému palácu, pri ktorom sme čakali fotiacich sa turistov, ale nebol tam okrem nás a strážnikov nikto. Posledný deň sme pred odchodom na vlakovú stanicu vyšli ešte na vyhliadku nad mestom, ktorá zaberie peši z centra asi 45 minút. Odtiaľ sme išli do nášho riádu už len po veci a na vlakovú stanicu, z ktorej nás čakala 6 hodín dlhá cesta do Marakéšu. Tam sme si zabookovali hotel Palais Al Bahja blízko stanice, pretože sme prišli až večer a o 7 ráno nám už letelo lietadlo naspäť do Bratislavy. Po krátkom vyspaní sa sme si zobrali o piatej ráno taxík a v dostatočnom predstihu sme boli na letisku.

Dúfam, že vás tento článok inšpiroval a Maroko navštívite tiež! Nie je to ani náhodou klasická oddychová dovolenka, ale podľa nás za to stojí. A ak môžem na záver odporučiť, ak budete mať možnosť, navštívte viac miest, ako len samotný Marakéš. Myslím, že my by sme z Maroka neboli tak nadšení, keby sme zostali len tam :)

Majte sa krásne!